Dnes rano som sa zobudila uz o piatej. Lezala som v posteli a pozerela do plafona, akoby som cakala na nejaky zazrak. Cas letel a ja nie a nie zaspat. Prevalovala som sa z boku na bok a potom zas kukala na plafon. Nic sa nedialo. S ratanim oveciek som tiez nepochodila, ked som sa doratala k 153, rozhodla som sa, ze to nema cenu a radsej si zapnem pocitac.
Mam problem, aj tak sa to da nazvat, dnes musim v praci oznamit ze odchadzam. Viem, mala by som byt rada z noveho projektu a z toho ze konecne sa veci zas niekam pohnu. Ved predsa nemala by som mat strach z toho ze mi bude lepsie ako teraz. Pravdu povediac, v tom momente som sa citila nesvoja. Ani neviem preco som si to zamierila rovno na facebook. Bolo to uplne podvedome, potrebovala som s niekym komunikovat a poziadat ho o radu.
Moja priatelka Amandine tam svietila medzi pripojenymi a mne az srdce podskocilo. Potrebovala som radu od niekoho blizkeho. Od niekoho kto ma pozna dostatocne dobre aby vytusil v akom rozpolozeni momentalne som. Amandine je teraz v Australii takze v ten cas bola so zmyslami na 100%. Vypocula ma, povzbudila a povedala mi svoj nazor. Potom som sa obliekla a sla do prace. Cestou v metre som si predstavovala moj dialog so sefom, ako mu poviem "Hasta la vista baby!"
O 8:30 som bola v kancli a spytala som sa sefa ci mozme hodit pokec. Sef sa na mna pousmial a povedal pod ideme sa teda porozpravat. Sadla som si pred neho, pousmiala sa a potom zo mna vypadlo, "ODCHADZAM". On sa pousmial a povedal "GRATULUJEM". Obaja sme vybuchli smiechom. Nas rozhovor sa tym dostal do uplne inej roviny. Spytal sa ma ako a kde pojdem a na podmienky a poprial mi len to najlepsie. Potom sme sa dohodli o nasledujucich krokoch ktore musim dat co sa tyka byrokracie. Poviem Vam, spadol mi kamen zo srdca.€
Moj dalsi krok bol oznamit to na personalnom oddeleni. Ta pani z perzonalneho, bola presne ta ista co ma asi tak pred 4 mesiacmi pozvala odist z firmy. Bola velmi mila, ako vzdy. Predostrela som jej co ma trapi a ona mi vysvetlila legalnu stranku veci. Odchod musim oznamit minimalne 15 dni dopredu. Ak budem chciet odist skor firma mi odrata od odstupneho istu sumu penazi. V mojom pripade to je uplne jedno, pretoze firma do ktorej pojdem, mi tento rozdiel zaplati. Chcu ma co najskor u nich.
Dalsi krok ktory som musela spravit je poslat oficialny email vsetkym mojim sefom, az trom, v ktorom im oznamujem ze odstupujem.
A cely moj odchod som zaklincovala oficialnym dokumentom ktory som odovzdala na personalnom oddeleni.
Teraz uz len sedim v kancli a usmievam sa. Dnes som asi ta najstastnejsia osoba v budove. :-)
Hasta la victoria amigos!
Čo ma zaujalo