O zemetraseni som sa dozvedela az kolo 14:00, vdaka mojej kamaratke Marii. Poslala mi SMSku, kde sa ma pytala na moju rodinu, ze ci su OK. Precitala som si spravu raz a nicomu som nerozumela, potom som si ju pozrela este raz a este dva razy a az potom mi zaplo ze sa nieco v Chile stalo.
Zmeravela som. Nahovarala som si ze to bol len nejaky maly otras, ved co by sa tak mohlo stat. Sadla som si za pocitac a snazila som sa najst informacie. Zial tych informacii bolo v mediach dost malo. Snazila som si otvorit chilske media ale zial ani jedna webova stranka sa mi neotvorila, vsetky hlasili poruchu. Az vtedy som si uvedomila o co ide, je to vazne!!!
Sadla som si k telefonu a zacala volat domov. Sice som pocula ako to zvoni, ale nik mi na tom druhom konci neodpovedal. Zacala som nervozniet kazdou minutou. Skusala som vytacat otcov mobil, potom domov na pevnu, potom zas ze mozno sestra mi to zvihne alebo hadam brat, ale NIC, NIKTO, ZIADNA ODPOVED.
Sadla som si a cumela do blba, a premyslala ze co mam robit, neuvedomovala som si ze siet je pretazena alebo uplne spadnuta, ja som v tom momente mala dlhe vedenie.
Na koniec mi to zaplo, pozriem sa na facebook, mozno tam niekoho z mojich chilskych priatelov najdem, keby aspon jeden tam bol, budem kludnejsia. Nastastie tam ten jeden bol, a tak som ho mohla vyspovedat, potvrdil mi ze to zemetrasenie bolo velmi silne, extremne agresivne, ze domy sa triasli ako zelatina. On zije v Santiagu, stovky kilometrov od epicentra. Vravel ze bol na 9 poschodi ked sa to stalo a jeho postel tancovala po celej izbe. Hovoril ze hluk ktory to vsetko sprevadzal bol velmi silny, skla padali, psy brechali, veci padali, autoalarmy pipali o dusu. Tiez mi povedal ze komunikacie su skoro celkom prerusene a ze vobec nechape ako je mozne ze ma internet. Snazil sa zistit co je s jeho priatelkou ktora zije v zone epicentra. Bol velmi nervozny koli tomu.
Jeho prva otazka na mna bola ci som sa komunikovala s mojou rodinou. Povedala som mu ze nie, neda sa mi. On hned, bez nejakeho vahania mi povedal jeho typickym stylom "Baby naval telefon cvengenm im!" Vdaka nemu sa ku mne dostali prve informacie o mojej rodine. Vydychla som si. :-)
Od vtedy si kazdy den vydychujem, pretoze moji priatelia sa mi hlasia a viem ze sa im nic vazneho nestalo a oni su radi ze aspon niekto tam daleko na nich mysli. Skoro najcastejsia fraza ktoru mi hovoria je ze to bolo take postrasenie od matky prirody ale ze su v poriadku.
Tak teda pre nich vsetkych FUERZA CHILE!!!!
